Povstaňte kamaráti, odišiel nám kamarát.
Veľmi, veľmi ťažko sa hľadajú vhodné slová, ktoré by vystihli takúto smutnú chvíľu a pritom, by nevyzneli ako fráza. Ako sa rozlúčiť s Ičom?
Kto ste ho poznali viete, aké obrovské a veľkodušné srdce, plné kamarátstva a lásky sa skrývalo pod zdanlivým drsným výzorom. Hlavne v posledných rokoch sme spolu organizovali niekoľko vydarených akcií a úprimne – radosť spolupracovať. Kdesy som čítal, že život je ako mozaika. Z mojej mozaiky sa navždy vytratil nádherný a čistý kryštál. Každý sme nahraditeľný, že vraj, ale ako nahradiť Iča ? Neviem!
Deti sú úprimné. Tak ako milovali Iča, to len tak ľahko nezažijete. Či to bol malý Kocino, alebo Maťko, alebo Láďov Stanlye a samozrejme jeho malý vnúčik Maťko. Treba tu viac dodať? Čo lepšie ešte o ňom napísať? Vraví sa – Česť jeho pamiatke a ja dodávam česť jeho, bohužiaľ, bývalému životu.
Za všetkých prievidzských trampov: ,, Som hrdý, že som Ti mohol byť kamarátom.
Maják
Posledná rozlúčka s kamarátom Ičom bude 15.12.2010 o 15-hod. na cintoríne v Partizánskom-Šípok